Slovo na úvod.
Slovo na úvod od rímskeho postulátora v procese blahorečenia sr. Zdenky.
Keď som začal spoznávať životný príbeh sestry Zdenky Schelingovej, milosrdnej sestry svätého Kríža, a tak vstupovať do tajomného dialógu s našou novou blahoslavenou, spomenul som si na slová Martina Heideggera: „Nadprirodzený svet ideálov a zásad už viac nevzbudzuje a nepodporuje život. Onen svet stratil život sám od seba: je mŕtvy. Kresťanská viera určite bude ešte kde-tu prežívať, ale láska, ktorá panuje v kresťanskom svete, už viac nie je tvorivým a aktívnym princípom toho, čo sa teraz deje. Nadprirodzený fundament nadprirodzeného sveta, chápaný ako tvorivá realita všetkého, čo je reálne, sa stal nereálnym!"
Vo chvíli, keď Heidegger vyriekol tieto slová predstavujúce akoby zúfalé volanie v temnote, ktorá sa prihnala na ľudstvo v 20. storočí, sestra Zdenka zasväcuje svoj život tomu Bohu, o ktorom si on myslel, že je už mŕtvy: „...som ochotná vyliať svoju krv do poslednej kvapky, len aby som dosvedčila, že existuje nebo". O tom, že nešlo iba o krátke snívanie romantickej ženy, stačí si prečítať svedectvá spolu-väzenkýň sestry Zdenky, ktoré niektorí teológovia-cenzori definovali ako svedectvá „otriasajúce" a „desivé". A je to skutočne tak. Zločiny komunistickej ideológie, jednostaj vymazávané z pamäti a nikdy nie dostatočne rozpovedané, boli také brutálne, že pre mnohých sú priam neuveriteľné. Hodnoverným sa stáva iba najvyššia obeta - scbažcrtva, nezištné a úplné darovanie seba samého.
Život sestry Zdenky, ustavične sa usmievajúcej a stále pohotovej sestry sv. Kríža, otvára dušu pre nekonečno, pre duchovné hodnoty, pre priateľstvo, pre potreby citu v našich vzťahoch, pre profesionalitu v práci a pripomína, že „nielen z chleba žije človek". V jej živote je skrytý onen „tvorivý a aktívny princíp", ktorý oplakával Heidegger, alebo inak povedané onen zázračný liek proti nerovnostiam, nenávisti, násiliu a konfliktom medzi jednotlivcami i skupinami.
Niekoľkotisícročná Európa, ktorá sa v tejto historickej chvíli túži obnoviť, vyrástla na koreňoch, ktoré nemôže ani zaprieť ani odrezať, a už vôbec nie odhodiť preč, ak nechce stratiť svoju identitu a jednotu. O akú jednotu tu však ide, ak nie o jednotu práve tých hodnôt, ktoré sú už dávno zapísané v jej genetickom kóde a ktoré prispeli k jej veľkosti?
Napriek tejto identite Európa potrebuje dnes kresťanov, ktorí sú si vedomí bohatstva ponúkaného kresťanstvom spoločnosti na tomto kontinente. Viac ako inokedy v histórií Európa, a v nej i naše Slovensko, potrebuje „duchovný prídavok", a preto potrebuje svedkov viery, ktorá jediná privodzuje jednotu a mier, potrebuje kresťanov, ktorí pochopia a vyložia i sociálnu, i kultúrnu, i politickú prospešnosť evanjeliového posolstva, pretože to, čo je kresťanské, je aj autenticky ľudské, a teda osožné pre všeobecné dobro.
Životný príbeh sestry Zdenky žiari pred všetkými a je príkladom vernosti a odpustenia. Sestra Zdenka povzbudzuje nielen k modlitbe za vieru na Slovensku a v celej Európe, ale aj k premysleniu našej osobnej vernosti Ježišovi Kristovi, jeho Cirkvi a jeho posolstvu. Je to táto viera, čo predstavuje terén, z ktorého vyrastá a na ktorom zakvitne nádej obnoveného Slovenska a celej Európy nielen v oblasti ekonomiky a politiky, ale aj v oblasti duchovnej.
Ľudovít Pokojný, rímsky postulátor v procese blahorečenia sr. Zdenky
