Od blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej sa môžeme učiť odpúšťať
Bratislava 30. júla (TK KBS) Silným posolstvom od sr. Zdenky Schelingovej pre dnešného človeka je jej dispozícia pre odpustenie. „Odpustenie je najväčšia vec v živote“ – to sú jej slová, ktoré vyslovila vo väzení. "Zdenka bola vo väzení so slobodným srdcom, lebo vedela odpúšťať. Dnešný človek je mnohokrát na slobode s uväzneným srdcom, pretože nedokáže odpustiť," hovorí jej spolusestra sr. Dominika Galeštoková z Kongregácie Milosrdných sestier Svätého kríža pri príležitosti 65. výročia úmrtia prvej slovenskej blahoslavenej - sr. Zdenky Schelingovej. Výročie si pripomenieme v piatok 31. júla 2020.
"Keď Cirkev vyhlási niekoho za blahoslaveného alebo svätého, je to preto, aby sme z jeho života čerpali duchovné obohatenie pre našu cestu posväcovania. Ako výstižne povedal filipínsky arcibiskup Angelo Lagdameo, od svätých a blahoslavených môžeme čerpať povzbudenie a príklad k nasledovaniu v stávaní sa svätými budúcnosti. Svätí a blahoslavení sú bohatstvom Cirkvi, ich príklad života je inšpirujúci a ich príhovor za tých, ktorí ich vzývajú, je nepopierateľný. Bl. Zdenka má tiež svoje duchovné posolstvo, aktuálne a oslovujúce aj dnešného človeka," začína svoje rozprávanie sr. Dominika.
"Dnes, keď sa z našich radov vytráca viera v Boha a úcta k človeku, keď dominuje sebectvo a prestíž, môžeme sa nechať osloviť životom bl. Zdenky, ktorá žila z viery, nádeje a lásky. Z tohto prameňa vychádzali jej láska a úcta k človeku, ako aj jej nezištné darovanie sa v službe iným," pokračuje sr. Dominika. Podľa jej slov ovocím Zdenkinej viery a dôvery v Boha bola vernosť, ktorá jej dala silu vytrvať na krížovej ceste od nespravodlivého odsúdenia až k mučeníctvu. "Zostať verný slovu - sľubu, ktorý dáme, to niečo stojí. Nelámme svoje záväzky, ale prosme v ťažkostiach bl. Zdenku, aby nám svojím príhovorom pomáhala ostať vernými," uviedla v súvislosti s blahoslavenou rehoľníčkou, ktorej liturgický sviatok dnes slávime.
"Čomu sa môžeme učiť od sestry Zdenky, je jej úcta ku kňazom. Za záchranu kňazov riskovala svoju slobodu i svoj život. Vážme si svojich duchovných otcov pre ich nenahraditeľné sviatostné poslanie a ďakujme Bohu, že ich máme. Pamätajme na to, že bez kňaza nebude ani Eucharistia, ani nás nebude mať kto rozhrešiť od previnení. Modlime sa za ich posvätenie, za ich vytrvalosť v službe a za nových robotníkov do Pánovej vinice," hovorí pre Tlačovú kanceláriu Konferencie biskupov Slovenska sr. Dominika z Kongregácie Milosrdných sestier Svätého kríža.
K sestre Zdenke sa ľudia utiekajú v rozličných potrebách, ako o tom svedčia pútnické knihy v Podunajských Biskupiciach i v Krivej na Orave. Mnohí už zakúsili jej účinnú pomoc. "Je jednou z nás, naďalej žije duchovne medzi nami, podmaňuje svojim úsmevom a vyzýva nás k dôvere, vernosti, odpusteniu a úcte ku kňazom. Nech je Boh oslávený za jej život i za jej hrdinskú smrť,“ dodáva sr. Dominika.
Na Slovensku si výročie úmrtia prvej slovenskej blahoslavenej pripomenú nielen v jej rodisku - v Krivej na Orave, ale aj v Bratislave - Podunajských Biskupiciach. Momentálne prebieha rímska fáza procesu jej svätorečenia. Všetky potrebné materiály pre potvrdenie zázraku uzdravenia pána Róberta Ernsta z amerického mesta Denver sú na Kongregácii pre kauzy svätých v Ríme. "Postulátor P. Lucian Bogucki OFMConv. je v kontakte s Kongregáciou. Zatiaľ čakáme na konkrétne vyjadrenie z Ríma. Modlíme sa za svätorečenie sestry Zdenky a prosíme aj vás všetkých, aby ste sa pripojili k naším prosbám," dopĺňa na záver sr. Dominika Galeštoková.
Životopis sr. Zdenky Schelingovej
Bl. sestra Zdenka z Inštitútu milosrdných sestier Svätého kríža, rodným menom Cecília Schelingová, sa narodila okolo polnoci medzi 24. a 25. decembrom 1916 v Krivej na Orave. V rokoch 1922 – 1930 navštevovala osemročnú ľudovú školu v Krivej. Šiesteho júla 1931 nastúpila ako kandidátka v Inštitúte milosrdných sestier Svätého kríža do Podunajských Biskupíc.
Tridsiateho januára 1937 zložila prvé rehoľné sľuby v Podunajských Biskupiciach a dvadsiatehoôsmeho januára 1943 skladala večné sľuby. V rokoch 1937 – 1940 po zložení prvých sľubov pracovala na internom oddelení na röntgene na klinike v Štátnej nemocnici v Bratislave. V rokoch 1941 – 1942 pracovala ako ošetrovateľka v krajskej nemocnici v Humennom.
Od roku 1942 do 29. 2. 1952 bola zamestnaná v Štátnej nemocnici v Bratislave na Miczkiewiczovej ulici ako laborantka. Dvadsiatehodeviateho februára 1952 ju zatkli príslušníci Štátnej bezpečnosti a uväznili ju v Justičnom paláci v Bratislave, kde ju podrobili vyšetrovaniu, ktoré bolo spojené s bezohľadným mučením.
Sedemnásteho júna 1952 bola odsúdená za údajnú velezradu na 12 rokov straty slobody a 10 rokov straty občianskych práv. Okrem vyšetrovacej väzby v justičnom paláci v Bratislave bola väznená v Rimavskej Sobote, Pardubiciach, Brne a vo väzenskej nemocnici v Prahe na Pankráci. Z Prahy bola 16. apríla 1955 ako ťažko chorá prepustená z väzenia a prijatá do nemocničného ošetrenia v Trnave.
Zomrela 31. júla 1955 o 7:45 v trnavskej nemocnici na onkologickom oddelení. Dožila sa necelých 39 rokov.
Druhého augusta 1955 boli jej telesné pozostatky uložené na Starom cintoríne v Trnave. Šiesteho apríla 1970 ju Krajský súd v Bratislave oslobodil spod obžaloby pre trestný čin velezrady. Osemnásteho novembra 1970 Najvyšší súd SSR zrušil rozsudok v celom rozsahu, a tým umožnil jej úplnú občianskoprávnu rehabilitáciu.
Osemnásteho septembra 2000 bol v Trnave otvorený diecézny proces jej blahorečenia. Štrnásteho septembra 2003 na sviatok Povýšenia Svätého kríža dostalo Slovensko prvú blahoslavenú – rehoľnú sestru z Inštitútu milosrdných sestier Svätého kríža (Zdroj - archív TK KBS).
